Город 312 – Вспоминай обо мне, когда пойдёт дождь
(OST «Викинг»)
Počúvaj, za oknom je zima.
Na teba tichúčko volá.
Vidíš, za oknom ako jar mení jabloniam kvet.
Každá holubička na streche na teba čaká.
A keď príde znovu dážď, ty spomínaj na mňa.
Tu vtáci nespievajú a stromy nerastu
a my aj tak tu staviame plece k plecu.
Horí a točí sa naša planéta,
nad našou vlasťou vznáša sa dym,
my stále potrebujeme jedno víťazstvo.
A všetci za to spoločne zaplatíme.
A všetci za to spoločne zaplatíme.
Здесь птицы не поют, деревья не растут.
И только мы, к плечу плечо, врастаем в землю тут
Горит и кружит вся планета, над нашей Родиною дым
И значит нам нужна одна победа
Одна на всех мы за ценой не постоим
Одна на всех мы за ценой не постоим.
Vo vzdialenej budúcnosti už ľudstvo ovládlo celú galaxiu a snaží sa dostať ešte ďalej. Pozemská civilizácie je expanzívna avšak zdegenerovaná. Vládnu neurikomy, počítače nte generácie – abiotickí občania, obdarení nadvedomím disponujúci neprirodzenými silami.
Spoločnosť sa delí na ľudí, podľudí mocných nadľudí.
A z diaľky pozorujú Pozemšťanov prastaré, cudzie vesmírne civilizácie.
Na tomto pozadí sa odohráva príbeh Daga a Orie, utečencov zo zločineckej triády. Hoci vychovaní v duchu bezpodmienečnej poslušnosti, aj tak si dokázali uchovať nezávislosť. Tvárou v tvár nebezpečenstvu sa rozhodnú pripojiť sa k niekoľkým špiónom, plniacim tajomnú úlohu v zakázanej, uzavreté planetárne sústave. Postupne medzi zástupcami tak rozdielnych prostredí vzniká puto, spečatené spoločným osudom riskantných úloh. Musí sa ale toho ešte veľa stať, než sa Dag a Oria dozvedia, kým sú ich noví spojenci naozaj.